A ja som sa na ne díval, keď im vietor sukne zdvíhal...

10.01.2017 | 694x

 

Z ničoho nič ma napadla „piesenka“ ktorú si dával dookola hrať môj strýko pri akejkoľvek príležitosti. Keď mu ju hrali, bolo zrejmé, že ho najviac uchvátila sloha, v ktorej sa spievalo „a ja som sa na ne díval, keď im vietor sukne zdvíhal“. Melódia a ostatné slová boli vedľajšie, tento verš spôsobil to, že tú pesničku neskonale „uznával“. Oči sa mu rozžiarili a vždy tľapol rukou do prázdna - po pomyselnej sukni dedinskej krásavice. Bol vo svojom živle. Vždy keď si na neho spomeniem, je mi to veľmi smiešnecheeky

Ten pocit blaženosti pri predstave a pohľade pod ženské suknice najlepšie pochopia iba muži. Krátke sukne priťahujú mužské pohľady, to je bežná realita. Už malí chlapci vymýšľajú rôzne finty, ako nakuknúť spolužiačke pod sukňu. Podľa mňa to majú muži geneticky zakódované a dedí sa to u nich z pokolenia na pokolenie. Vždy vyvoláva senzáciu to, čo konkrétna dáma skrýva (alebo neskrýva)  pod sukňou či šatami. Paparazzi striehnu na akýkoľvek závan vetríka, ktorý celebrite poodhalí  „podsukňovú“  oblasť a potom tri dni všetci s pootvorenými ústami čítame, komu patrí „oblasť“, kde sa to stalo a či o tom dotyčná madam vlastne vedela. Nuž no. Nebudem to kritizovať, v podstate je to milé a napínavé. A staré ako ľudstvo samo. Je veľa piesní, v ktorých sa spieva o vykasaných sukniach a podsukňová oblasť je inšpiráciou mnohých umelcov. Nie je však sukňa ako sukňa.

Folkloristky majú náskok aj v tejto oblasti. Krásne, bielučké, naškrobené a nadýchané spodničky a škrobnice v niekoľkých vrstvách, priam vyzývajú človeka, aby si predstavil, koľko asi tak fódričkových spodničiek deva má a čo sa skrýva na samom spodku J Je to fakt napínavé. Riešenie prináša tanečné číslo, pri ktorom chalani dievky vykrúcajú o dušu a pri tanečnom šantení  je väčšia nádej vzhliadnuť komplet podsukňovú výbavu blush

                                       

 

Dievky nech sa teraz nehrajú na sväté, pretože si dávajú riadne záležať na tom, aby spodničky boli biele, natrčené a lemované čo najkrajšou čipkou a krajkou. Takže sa vlastne snažia o to, aby ich podsukňová oblasť vyzerala lákavo a honosne. A keď sa potom v tanci vykrúcajú, popod fúz sa uškŕňajú, keď si idú chalani oči vyočiť. Áaaa nech! Máme to geneticky zakódované a dedí sa to u nás z pokolenia na pokolenie.

Ja krojové spodničky veľmi obľubujem. Keby som sa nehanbila, dám si aj sedem. Som totiž veľmi štíhla. Šport sa podpísal na mojom  „chlapčenskom“ postoji a štíhlosti. Bez spodníc by som vyzerala v kroji ako palica do fazule. Nosenie spodníc vo svojom počiatku bolo iniciované vtedajším ideálom ženskej krásy, v rámci ktorého sa uprednostňovali ženy plných bokov. Ale ešte predtým  nosenie dvoch sukní plnilo funkciu ochrany pred chladom. Z počutia viem, že okrem nosenia spodníc na naplnenie ideálu „plných bokov“ si ženy dokonca vypchávali oblasť krížov vankúšikmi , pretože v tej dobe „leteli aj veľké kríže“. Je to taký strašný paradox oproti dnešnej dobe – dnes je cieľom žien zoštíhliť sa na „maximum“.  Až neuveriteľné.  Počet oblečených spodníc sa líšil od krajinnej oblasti a príležitosti odevu. V robotný deň sa „vtedy na západe“  nosila jedna tzv. spodnica na robotný deň a chichi.... v robotný deň sa chodilo na „ostro“ (rozumej bez spodnej bielizne), vo sviatok sa nosilo viacero spodníc – u nás na západe optimálne tri a tamtadadá nosili sa spodné nohavičky. Krásne, biele, s nožičkami a krajkou devil

                                                  

 

V niektorých oblastiach Slovenska bol ich počet spodničiek  vysoký a „topku“ v rebríčku „natrčenosti“ a počtu spodníc  - aj keď nie slovenskú - tvorí jednoznačné južná Morava. Na dievčatá je vo finále prekrásny pohľad. Ale počas obliekania moravského kroja to vyzerá na preukrutné muky – mala som tú česť vidieť na živo tento proces a veľmi mi bolo obliekaného dievčaťa ľúto. Doslova tu platí staré známe, že pre krásu sa trpí. Moravky, ste naozaj krásne, ale neurazte sa prosím – môžete vôbec v tej paráde dýchať? A vy myjavky nemachrujte, že sa vám sukne točia zo všetkých najviac yes

 

Ja natrčené sukienky a spodničky veľmi milujem (teraz sa zamýšľam, že prečo vlastne ešte nevlastním dolly sukňu). Pri prezentácii rôznych druhov krojov, ako prvé vždy vyskúšam, či sa mi sukne točia a na ako široko. Som proste ako dieťa. Moja mama si už na to po rokoch škrobenia a žehlenia mojich spodníc zvykla a keď má čo len chvíľku prebytočného času, už sa aj bez rozkazu vrhne na vyrábanie nových  originálnych handmade spodničiek pod kroj – pripadá mi už ako profesionálna dizajnérka – a vždy mi tým dokonale doťukne deň enlightened Dobre teda, ja sa priznám ešte s jedným antistresovým nástrojom. Keď mi je totálne na nič oblečiem si výlučne tri - štyri spodnice a strapatá, neupravená a „na totálnom dne“ si v nich pochodím po dome. Neviem vysvetliť čo sa udeje na fyziologicko-psychickej úrovni, ale po chvíli je mi lepšie, rozjasní sa mi myseľ i deň a potom to už ide.  Dámy skúste to niekedy a pošlite mi svoje dojmy. Vopred ďakujenkám. Môžeme sa prípadne dohodnúť a namiesto populárnych pyžamových párty urobiť stretnutie spodničiarok Slovenska ! 

Želám vám krásne mrazivé dni.

Vaša Anna Pédl