Nemôžem za to, že nežijem v roku 1910...

06.01.2017 | 447x

 ~~Môj ctený dedko sa narodil v roku 1910. A nosil kroj. Veď čo iné mu ostávalo? cheeky V tej dobe kroj spĺňal všetky charakteristiky  tak často citované v poučkách. Žil na dedine a dnes vychýrený a cenený „kroj“ bol pre neho absolútne obyčajné oblečenie, ktoré v zime chránilo pred chladom a v lete zase chránilo pred slnkom. Ako decko zvyčajne v lete behal holý a bosý a v zime ho omotali do všetkého čo v dome vyvstávalo, aby bol ako-tak chránený pred mrazom a topánky si obul ten najšikovnejší, spravidla ten, čo sa prvý ráno zobudil. On i generácie pred ním sa zaoberali roľníctvom a celý rok ťažko pracovali. Ľanové košele mali prepotené a svoju pečať tam otlačilo všetko s čím prišli do kontaktu. To s čím prišli do kontaktu prirodzene určovala sezónna práca, na ktorej zrovna fičali. Konopné gate niesli podobný osud. Tie „posvätili“ mozolnaté ruky roľníkov, mlynárov, hospodárov a v podstate všetkých našich predkov po meči.

V línii po praslici bola situácia totožná. S tým rozdielom, že opálené sedliačky si ešte vyšúchali líčka konopným uterákom do „malinova“. Aby zdravo a „krv a mlieko“ vyzerali kiss. Určite mali závideniahodné čaro – prirodzene krásnu pleť, lesklé vlasy, plné červené pery, postavy „tak akurát“, veselosť v očiach a ich celkový zdravý look každodenne sprevádzali piesne. Spevom vyjadrovali radosť, žiaľ, obavy i nádej,  spievali  pri práci,odpočinku, hrách, ručných prácach – takmer pri všetkom.  Možno preto sa nám zdá, že vtedy bola doba akási radostnejšia. Vo sviatočné dni však chceli byť všetci dedinčania „na výchyr“. Ženy pilne celé zimy pri petrolejke vyšívali zástere, rukávce, ručníky, košele. So zrobenými rukami, takmer po tme a predsa s presnosťou švajčiarskych hodiniek. Z počutia viem, že si veľmi potrpeli na parádu – bez rozdielu či boli slobodné, vydaté, mladé alebo staršie. Každá sa chcela páčiť, chcela byť krásna a príťažlivá. V nádherných sviatočných krojoch boli skutočne ako porcelánové bábiky – sťa púčok ružový. V každej žene driemala túžba byť aspoň o čosi krajšia ako ostatné a drieme v nej dodnes. Neváhali použiť všakovaké vtedy dostupné metódy skrášľovania. Umývali sa vo vode z potôčika, natierali sladkou smotanou, zuby si bielili popolom, prípadne využívali samočistenie zubov – konzumovanie jabĺk a sudovej kapusty. Dievky si líčka treli do červena, pery natierali malinovou šťavou, pokožku hydratovali bravčovou masťou a čelo si šúchavali ľanovým uterákom smerom do vlasov, aby mali pekné vysoké čelá. Techniky skrášľovania na vidieku mali nepochybne vplyv na krásu vtedajších žien a prekrásne sviatočné kroje dotvorili celkový lifestyle vtedajšej parádnice. Podľa honosnosti výšivky a použitého materiálu sa vedelo, ktorá je richtárová dcéra a ktorá je dcéra chudobnej vdovy. Dnes sa situácia zachytená v predchádzajúcej vete odohráva znovu. S tým rozdielom, že až tak nezáleží, ktorá je koho dcéra, ale skôr ktorá je koho partnerka devil.

Gazdovia si pri rannom umývaní naberali vodu z hrnčeka do úst, ústa si prepláchli, následne si vodu z úst vypustili do priehrštia vzniknutého spojením oboch dlaní a opláchli si ňou tvár.Typickí chlapi crying
Pri prezeraní fotografií z tej doby vidím krásnych ľudí, ktorí mi pripadajú napriek jednoduchosti príťažliví. Vrásky na tvári a mozoľnaté ruky našich predkov sú dnes veľmi vzácnym zdrojom inšpirácie mnohých umeleckých diel.Zachytávajú ich fotografi, sochári, maliari. Kolujú po facebooku a instagrame s výstižným slovným dovetkom alebo odkazom a pýšia sa závratným počtom „lajkov“. Starodávne filmy s ľudovou tématikou sú obľúbené  nielen v čase Vianoc a vidíte, že sú smiešne ladené, smiešne a plné smiechu a do slzných kanálikov nám inhibujú slzy smiechu a všetci sa na nich smejú. Pampampam.

                    

V súčasnosti sa kroje objavujú najmä vo folklórnych súboroch. Je v nich vraj problém aplikácie ľudových motívov a problémy sú aj s kompletným stavom zachovania odevu. Počúvam názory, že sa kroj takto viac dehonestuje, mutuje a „pančuje“ a že je nedostatočne autentický. Dievčatá sú vraj zmaľované a vyumelkované a že vonkoncom nevyzerajú ako dedinské dievky v kroji kedysi vyzerali. Vraj tie nemali upravené a nalakované nechty a terajšie folkloristky majú. Tie v roku 1910 nemali umelé mihalnice a aj sa tvárili akosi inak. A nenosili šperky a terajšie „dedinské dievky“ v kroji (rozumej folkloristky a príležitostné nositeľky kroja) majú náušnice, niektoré aj náramky a prstene. A kedysi nemali dievky na tvári makeup (ale pery si natierali pery malinovou šťavou a drhli líca do červena ! ) a terajšie folkloristiky majú... Podráždim ešte trochu kritikov a dodám, že niektoré folkloristky majú aj decentnú náušničku v nošteku, niektoré  fajčia, majú tetovanie na krížoch a ktovie čo ešte. A cez to všetko milujú folklór, ľudové tradície a kroje.Kritikov je ako maku, priaznivcov ako šafranu...

Tá časť našej populácie, ktorá predikuje, že je potrebné riešiť problematiku, ako sa vrátiť ku „pôvodnému“ a ktorá kritizuje, že kroj nevyzerá direkt ako kedysi a pojmom kroj sa dnes už označuje všetko, opomínajú to, že je rok 2017 a nie 1910. Ten čas šialene plynie. Aj mne to ide na nervy. Ale keď už som sa ako-tak dožila roku 2017, nemôžem a nechcem sa tváriť že je rok 1910.

Nebojte sa! Nič nie je stratené. Krása slovenských žien sa zachovala. Aj súčasné folkloristky, alebo príležitostné nositeľky kroja sú nádherné. Sú namaľované, upravené, navoňané, sú doktorky, inžinierky, právničky, modelky, cukrárky, učiteľky, maminy. Sedia v kanceláriách, každý deň sa sprchujú  a nepracujú na poli. A novodobí muži – folkloristi majú kroje krásne naškrobené a vyžehlené a nemajú ich umazané a prepotené ako naši predkovia „po meči“.
Miss Slovensko 2015 Lujza Straková v juhočínskej Sanyi na 65. ročníku Miss World v skvostnom podpolianskom kroji od firmy http://parta.sk, ktorý je vytvorený z „novodobých“ materiálov očarila zahraničných fotografov i porotu. Bola to oslava a hrdosť Slovákov. A popri krásnom kroji mala na tvári make-up a nalakované upravené nechty.Pri pohľade na ňu som vôbec nemala pocit, že „tam niečo nesedí“. Finalistky Miss Slovensko 2016 tiež v krojoch od firmy http://parta.sk zožali obrovský úspech a gratulácie za nádherné a nonšalantné reprezentovanie našej krajiny. Toť najväčšia odmena pre pani majiteľku www.parta.sk PhDr. Kucbeľovú.
Finalistiky Miss Folklór 2016 boli „vyštrngané“ a namaľované a tiež boli nádherne. Znovu opakujem - sťa ružové púčky. Miesto starodávnej 102 ročnej svadobnej party z niekdajších pôvodných materiálov mali na hlavách – a teraz dúfam, že ma oponenti neumučia – „novodobé party“ vyrobené z kvetín o ktorých v roku 1910 ani nechyrovali.Taká je doba. Keby naše „predkyne“ po praslici mali k dispozícii  Revlon, Mac, EsteéLauder a Dior, tak by ich určite použili. To vám garantujem. Pôvodné krojové materiály sú tiež v nedohľadne a novodobé materiály sú na výrobu kroja priam nutnosť. Keďže zhotovenie kroja, prípadne jeho renovácia je dosť nákladná záležitosť, je pochopiteľné, že ľudia sa obzerajú po materiáloch, ktoré síce pripomínajú „pôvodné“ ale v lacnejšej variante. Plne ich chápem. Majú na to právo.
A vyzývam oponentov – zožeňte mi prosím ľanový materiál z roku 1910 (+- 2 roky) a pekne prosím nariaste mi to. Nie preriaste, ale nariaste. Potrebujem totiž novú sukňu. Ale identickú a pôvodnú. Vopred ďakujem a ospevujem tú zázračnicu, ktorá vyhovie mojej neľahkej (myslím že nemožnej) požiadavke.
Ale však nič... to len tak... ma napadlo...
Vidím a čítam totiž v poslednej dobe veľa kritiky na momentálny folklórny svet a jeho osadenstvo.  A pritom odborníci na duševné zdravie človeka bijú na poplach, aby sme nekritizovali vzhľad svojich dcér, maminiek, sestier, kamarátok, priateliek, susediek, kolegýň a celkovo vzhľad iných ľudí, pretože si to odnesie ich psychika a zdravie. Myslím, že to platí na všetkých ľudí bez rozdielu, teda aj na tých v ľudových krojoch. To predsa nemôžeme a nechceme riskovať. Tešme sa z ich jedinečnosti, krásy,  nadšenia a radosti z folklóru, podporujme a pestujme v nich úctu  a pokoru k tradíciám. A vy milé dámy - oblečte sa do akéhokoľvek kroja a urobte všetko pre to, aby ste práve vy boli tá najkrajšie. Použite všetky dostupné prostriedky, tak ako dedinčanky kedysi. Je to vec vkusu a hlavne vaša vec a nikto nemá právo kritizovať vašu vizáž a look.  Ja vám veľmi fandím a teším sa na fotky, vystúpenia, akcie, nové kroje, krojové súčasti.A určite sa k novodobému folklórnemu svetu smelo hlásim.

Každé ráno, keď sa zobudím, vidím podobizeň pôvodnej ženy v pôvodnom kroji. Je to moja babička na fotografii z roku 1936. Má tam 17 rokov. A každé ráno sa pri pohľade na jej fotku musím smiať. V duchu si hovorím: „babi, babi, keby si ma teraz videla ... Prehla by si ma cez koleno a vyplieskala po zadku za moju papuľnatosť, márnivosť a červený lak na nechtoch. A keby si sa dozvedela, že včera som vyzliekla kroj a nechala ho na sedačke a do rána mi na ňom spal pes, tak by ti vlasy dupkom stáli! Babi, to je v pohode, taká je doba. Neboj sa, ľudová tradícia v rodine sa zachováva“